TURISTIKA

Vojnový cintorín z I. svetovej vojny

Vzdialený cca. 40 minút chôdze po turistickej značke. Miesto posledného odpočinku tu našlo 37 vojakov. Pozostáva z 30 vojnových hrobov, z ktorých je 29 hrobov jednotlivých a 1 hrob hromadný. Známych podľa mien je 13 vojakov, Neznámych je 24 vojakov. Všetci boli rakúsko – uhorskí vojaci z 91. Pešieho pluku z Českých Budejovíc (celý názov: k.u.k. Böhmisches Infanterie Regiment „Freiherr von Czibulka“ Nr. 91) . Nepriatelia ich zo strachu nazývali zelení diabli, našinci im hovorili synovia Šumavy a spolubojovníci zelení papagáji, kvôli nápadne zeleným výložkám. Tento pluk preslávil hlavne Jaroslav Hašek slávnym románom Dobrý vojak Švejk, ktorý v tomto pluku slúžil.

Kremenec

Je hraničné miesto medzi Slovenskom, Poľskom a Ukrajinou a je zároveň najvyšším bodom Bukovských vrchov, s nadmorskou výškou 1221 metrov. Predstavuje tiež najvýchodnejšie miesto Slovenskej Republiky (východnejšie na Slovensku už nič nie je). Aby toho nebolo málo, tak Kremenec je zasadený v nedotknutej prírode Stužického pralesa, ktorý je zaradený v zozname svetového dedičstva UNESCO. Jednoducho Kremenec je akousi miestnou kultovou záležitosťou.

Stužica

Najväčší komplex bukového pralesa na Slovensku. Najreprezentatívnejšiu zložku komponentu svetového prírodného dedičstva Stužica, predstavuje samotná národná prírodná rezervácia s rovnakým názvom s výmerou 761,43 ha. Nachádza sa v najvýchodnejšom cípe Slovenska na slovensko-poľsko-ukrajinskom trojmedzí pod kótou Kremenec (1210 m n.m.). Na takej rozsiahlej ploche človekom nenarušený pôvodný les predstavuje ukážku toho, ako vyzerali lesy v minulosti v podobných stanovištných podmienkach v rámci daného vegetačného stupňa na našom území. Jedná sa o ukážku podoby, tzv. primárnych pralesov, ktoré sa vyvinuli vzhľadom na ekologické podmienky na danom území v poľadovej dobe. Stromy tu dosahujú vek na hranici svojho fyzického veku, prirodzene dožívajú. Prevládajúcou drevinou je buk, ktorý dosahuje vek 220-250 rokov. Výraznou kráľovnou drevín je tu jedľa, ktorá tu dosahuje majestátnych rozmerov. Dosahuje vek aj 400 rokov. Počas jednej generácie jedle sa vystrieda 1,5 až 2 generácie buka. Pri jedli bol nameraný najhrubší obvod kmeňa 392 cm, pri buku 322 cm. V podhrebeňových partiách sa vyskytujú cenné listnáče ako jaseň štíhly, brest horský a predovšetkým javor horský, ktoré človek môže vidieť už len zriedkavo na málo početných miestach. Domov tu majú všetky naše veľké šelmy a v posledných rokoch sa tu pravidelne vyskytujú aj zubry hrivnaté, dokonca tu bol zaznamenaný výskyt losa mokraďového.

Národná prírodná rezervácia Rožok

Šťastná to krajina, čo má takéto miesta...V lokalite je veľmi pekný rovnorodý bukový prales o výmere 67,1 ha, ktorý ohromuje svojou produkčnou schopnosťou. Objem hrubiny zistený v štádiu optima 1029,42 m3/ha predstavuje vrchol produkcie, ktorý bol v bukových pralesoch Slovenska zistený. Hlavnou drevinou je buk lesný, len vo vyšších častiach lokality sa ojedinele vyskytuje aj javor horský. Lokalita je v súčasnosti prístupná zeleno značkovaným náučným turistickým chodníkom. Päť zastávok prostredníctvom informačných tabúľ poskytuje údaje o prírodných hodnotách územia. Stredne náročný chodník je okružný. Pod lokalitou známou pod názvom Hukovo sa stretáva s červeným turistickým chodníkom Ubľa – Nová Sedlica. Do dediny Uličské Krivé sa môžeme vrátiť aj po jeho trase. Červený turistický chodník taktiež ponúka možnosť navštíviť susednú dedinu Ulič. Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa južne od poľskej obce Wetlina, na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) na západe a Čelo (1158,8 m n. m.) na východe. Odbočuje z neho rázsocha s vrchmi Paportna (1 197,8 m n. m.) a Jawornik (1 021,3 m n. m.) na poľskej strane.

Jarabá skala - vyhliadka na skalnom brale

Na slovenskej strane sa nachádza skalné more, dlhé niekoľko desiatok metrov. Vzniknuté skalné bralo (1 167,2 m n. m.) je vyhliadkovým miestom s osadenou drevenou plošinou. Spolu s Ďurkovcom spadá do národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany. Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.  Pôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako ohutnými jedincami javora horského a bresta horského. Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy, ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000. Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny. Vrcholové časti sa nachádzajú v pásme horských lúk – polonín a poskytujú nádherné  panoramatické výhľady.

© 2019 by Chata u Andrejka